Že nie je všetko zlato čo sa blyští už asi všetci vieme. Zlato sa môže skrývať v starých budovách, ako aj industriálnych halách. Základom je vedieť sa dívať pod povrch a vidieť skryté možnosti aj na zdanlivo neprívetivých miestach. Potom stačí už len odvaha, odhodlanie prijať výzvu a elán pustiť sa do toho.
Akou cestou sme si prešli s naším ateliérom a ako to celé u nás dopadlo ?
Začali sme stavebnými zmenami. Do troch existujúcich väčších priestorov sme potrebovali umiestniť priestranný open space pre coworking, chillout zónu, našu kanceláriu, kuchynku so stolovaním, zasadačku a maliarsky ateliér s dielňou. Rozhodli sme sa “zrecyklovať” staré presklenné interiérové priečky, ktoré už niekoľko rokov odpočívali vedľa garáže pri dome rodičov. Išlo o modulárny hliníkový konštrukčný systém a zachovali sa dokonca aj dva sklenené panely s dvoma dverami ! Na záhrade sme modelovali, čo sa dá do našich priestorov vyskladať.
Jednou sklenenou priečkou sme oddelili zasadačku od budúcej kuchynky, druhou našu budúcu kanceláriu od coworkingového open space-u. Tu bolo nutné pristaviť aj sadrokartónovú časť , ktorá delí kanceláriu od hlavného vstupu.
Posunuli sme existujúci dverný otvor z open space-u do kuchynky tak, aby sme získali dostatočný priestor pre dva pracovné stoly vedľa seba.
Z existujúcej miestnosti s umývadlom a vykachličkovanou stenou za ním veľa neostalo. Obklad s umývadlom šiel dole, nahradila ho vlastnoručne zváraná konštrukcia kuchynskej linky s barovým pultom a nerezový drez. Na vrch konštrukcie prišla drevená pracovná doska – posledné zvyšné dva kusy na sklade, ako pre nás.
Kameňom úrazu bola žlto okrová olejnatá farba siahajúca do výšky 1,3 metra po celom obvode všetkých miestností. Keď píšem po CELOM obvode, myslím to doslova. Všetko čo bolo pri stene, vrátane radiátorov, rozvodov, parapetov, zásuviek, a dokonca aj okien !!, všetko bolo okrové. Na olejnatú farbu nechytá nový náter.
Oker musel ísť dole. Až vtedy som pochopila význam výrazu “drží to pokope len lak a farba”. Pod odstránenou vrstvou olejnatého okru sa miestami vysypával piesok, ktorý vypĺňal dutiny v obvodovej stene, niekde odpadávali celé kusy hrubej omietky až na samú konštrukciu.
Samotnou kapitolou boli okná. Krásne, dvojité, veľké dva na dva a pol metra, delené na šesť častí a samozrejme do polovice natreté okrom. Nastúpila na rad žiletka, odstraňovač starých náterov a riedidlo. Neviem, ako sa dotyčným podarilo zamaľovať okná aj z druhej strany skla bielou farbou, keďže zo spomínaných šiestich častí okna sú len dve časti otvárané, zvyšok je fix. Proste veľmi dlhá a nepríjemná práca – jedno okno tak na plných
osem hodín čistého pracovného času. Ešteže máme len štyri okná…
Celú pravú stenu vstupného priestoru, okrem krásneho pásu okru, zdobili ešte aj kovové dvierka rôznej veľkosti a rozmiestnenia vedúce k ističom a poistkám. Toto vyriešili veľmi elegantne manžel s kamarátom Ferkom a za noc z celej steny vytvorili jedno veľké graffity. Spreje držia dokonca aj na okri
Do pravého rohu sme vyrobili vyvýšené pódium, pokryli ho kobercom, položili naň gauč, konferenčný stolík, dve kreslá a chillout zóna bola na svete.
Rýchlou premenou musela prejsť aj naša kancelária, keďže sme museli presťahovať veci z bývalého ateliéru a súčasne mať niekde aj funkčné pracovisko. Stĺp v kancelárií spolu s prievlakom dostal šedý náter, steny sme vybrúsili a natreli na bielo, všetky zavesené konštrukcie na čierno, obvodovú stenu obložili dreveným obkladom, podlahu pokryl koberec – HOTOVO, mohli sme sa sťahovať. S rekonštrukciou nám pomohli najmä rodičia, veľmi pekne im týmto ďakujeme.
V tomto čase bol zvyšný priestor ešte staveniskom, v zasadačke sme mali náraďovňu. Neďaleko nás zatepľovali panelák a vyhadzovali nepotrebné palety. Samozrejme sme si ich po opýtaní pár zobrali – ideálny materiál na našu zelenú kvetinovú stenu. Radiátory a všetky zavesené konštrukcie a potrubia dostali čierny náter, staré svietidlá sme prestriekali na strieborno, steny natreli na bielo. Oker ostal iba na okenných rámoch. Na sadrokartónovej stene pri hlavnom vstupe manžel vytvoril štruktúrovanú omietku imitujúcu pohľadový betón. Pracovnú časť open space-u pokryl koberec.
Čakali na nás už len tie príjemnejšie veci – vytapetovať kuchynku a zasadačku, zavesiť u nás v kancelárií hojdačku, osadiť nástenné kuchynské police, vyrobiť policový systém v zasadačke pre projektor a začať zariaďovať. V open space pre coworking je aktuálne vytvorených osem pracovných miest, každé má svoj veľký stôl, stoličku a uzamykateľný box na PC. V prírodnom drevenom duchu zelenej steny sme tu vyrobili aj drevený nábytok na odkladanie prezúvok, dáždnikov a drevenú knižnicu, ktorá opticky člení priestor na dve menšie časti.
Ku každému pracovnému miestu prislúcha v kuchynke jedna skrinka. Medzi vybavenie kuchynky patrí chladnička, mikrovlnná rúra, rýchlovarná kanvica, dvojplatnička, pákový kávovar a mlynček na kávu. Je tu k dispozícií jedálenský stôl s troma stoličkami, ako aj barové sedenie za pultom. Do zasadačky sa pohodlne zmestia štyria ludia plus človek obsluhujúci projektor. Tento priestor je využívaný aj na telekonferencie, brainstorming, alebo telefonovanie jednotlivých členov coworkingu. V poslednom priestore, na samom konci ateliéru má manžel maliarsky ateliér spolu s malou dielňou.
Premena priestoru neostala len pri interiéri. V predzáhradke pod oknami sme umiestnili záhradné sedenie, kde si od jari do jesene zvykneme posedieť pri kávičke. Pohodovú idylku dopĺňa hamaka zavesená medzi dvoma brezami…
Aktuálne je v našom coworkingu 7 ľudí. Chodíme spolu na obedy, hráme šípky, kávičkujeme, alebo si z času na čas vymyslíme nejakú udalosť. Od varenia spišských pyrôh až po predvianočný večierok. Na večierku sa podávala kapustnica varená v paráku v predzáhradke v objeme 20 litrov
